HISTÓRIA CHOVU KONÍ V RIMAVSKEJ SOBOTE

UHORSKÝ KRÁĽOVSKÝ ŽREBČÍN

Rimavská Sobota má v tejto oblasti svoje hlboké tradície. V čase Rakúsko-Uhorska činnosť žrebčínov upravoval osobitný zákon. Ten im dával štatút chráneného chovu koní určených pre armádu, ktorý sa riadil prísnymi pravidlami. S  organizovaným chovom koní na Slovensku sa začalo založením žrebčín v Bojnej pri Nitre roku 1855, neskôr v Prešove roku 1859. V Rimavskej Sobote v časti Sobôtka vznikol roku 1884 tretí najstarší chov koní pod názvom Uhorský kráľovský štátny žrebčinec (Magyar király álami méntelep) . V spomínaných troch žrebčínoch sa chovali len teplokrvné plemená koní (arabský kôň, lipican, anglický plnokrvník a polokrvník, nonius, klusák a hucul). 

V Rimavskej Sobote v priestoroch žrebčína, ktorý reprezentovala   pekná budova barakového typu, boli kasárne a pripúšťacia stanica žrebcov. Celý areál žrebčinca bol udržiavaný a tu slúžiaci husári sa o okolie dostatočne starali. Fungujúci žrebčinec v Rimavskej Sobote zanikol  po vzniku Československa roku 1918. Aj ostatné žrebčíny na území Slovenska boli zrušené  a najlepšie žrebce presunuli do Maďarska. Zo 468 plemeníkov ostalo na Slovensku len 161.